• Obsah stránky
• O katedre

V roku 2015 oslávila Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 75. výročie svojho založenia. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (stratka PriF UK) existujú samostatné vedné disciplíny a študijné programy v jednotlivých sekciách: biologickej, chemickej, geologickej, geografickej a environmentálnej. Prírodovedecká fakulta k roku 2015 mala 631 zamestnancov, z čoho bolo 261 učiteľov a 105 vedeckovýskumných pracovníkov, a približne 2800 študentov, čím bola už dlhodobo druhou najväčšou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Fakulta má 32 katedier a 2 ústavy. Štúdium sa realizuje v troch, organicky na seba nadväzujúcich stupňoch, a to bakalárskom, magisterskom a doktorandskom.

Katedra hydrogeológie je súčasťou Geologickej sekcie PriF UK. Samostatná Katedra hydrogeológie vznikla v roku 1977 odčlenením sa od pôvodnej Katedry inžinierskej geológie a hydrogeológie. Od roku 1989 do roku 1995 pracovala katedra pod názvom Katedra podzemných vôd. Vznik pôvodnej Katedry inžinierskej geológie a hydrogeológie sa datuje do roky 1958, kedy do názvu Katedry inžinierskej geológie, založenej v roku 1952, pribudlo aj uvedenie odboru hydrogeológia. Dôvodom bolo najmä doplnenie personálneho obsadenia katedry a študijných plánov o nové predmety s hydrogeologickým zameraním, ktoré si vyžiadala rozvíjajúca sa hydrogeologická prax. Štúdium hydrogeológie bolo teda od začiatku spojené so štúdium inžinierskej geológie, čo prinášalo výhody lepšieho uplatnenia absolventov v praxi.

Pri výchove vysokoškolsky vzdelaných odborníkov – hydrogeológov boli a dodnes sú využívané poznatky všetkých geologických odborov s cieľom pripraviť absolventov na riešenie širokého spektra problémov, s ktorými sa po nástupe do praxe budú stretávať pri zabezpečovaní množstva, kvality a najmä ochrany podzemných vôd. Ďalšou métou je výchova kvalitných vedecko-výskumných pracovníkov v odbore.

Katedra hydrogeológie je jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré vychováva hydrogeológov, a to vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia.

Bakalárske štúdium hydrogeológie je realizované v rámci zamerania sa študentov na inžiniersku geológiu a hydrogeológiu ako súčasti akreditovaného bakalárskeho študijného programu Geológia (garant: doc. RNDr. Roman Aubrecht, Dr.), uchádzači o bakalárske štúdium majú možnosť si zvoliť aj akreditovaný študijný program Geológia vo využívaní krajiny (garant: prof. RNDr. Miriam Fendeková, CSc.). Oba tieto študijné programy im poskytujú možnosť pokračovať v štúdiu na akreditovanom magisterskom študijnom programe Inžinierska geológia a hydrogeológia. Do šk. roku 2014/2015 svoje štúdium so zameraním sa na hydrogeologické témy bakalárskej práce úspešne ukončilo 53 poslucháčov, z ktorý drvivá väčšina pokračovala v štúdiu na magisterskom stupni.

Magisterský stupeň štúdia hydrogeológie sa realizuje v rámci akreditovaného študijného programu Inžinierska geológia a hydrogeológia (garanti: do šk. r. 2011/2012 prof. Ing. Mirko Matys, CSc., od šk. roku 2012/2013 prof. RNDr. Miriam Fendeková, CSc.) Študenti magisterského študijného programu Environmentálna geológia, ktorý v rokoch 1997 – 2010 garantovala doc. RNDr. Miriam Fendeková, CSc. (program v súčasnosti nie je akreditovaný) sa väčšinou zameriavali na hydrogeologické diplomové témy. O zameranie sa študentov na hydrogeológiu je stále veľký záujem, čo dokazujú aj počty obhájených diplomových prác. Od roku 1964 do roku 2015 obhájilo diplomové z hydrogeológie 369 študentov, a to 330 v študijnom programe inžinierska geológia a hydrogeológia a ďalších 39 v študijnom programe Environmentálna geológia. Prehľad obhájených záverečných prác je uverejnený na www.hydrogeology.sk.

Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa sa na katedre pôvodne uskutočňoval do šk. roku 2008/2009 vo vednom odbore 12­02-9 Hydrogeológia, jeho garantom a predsedom spoločnej odborovej komisie bol prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc. a následne doc. RNDr. Miriam Fendeková, CSc. Študijný program zanikol v zmysle VŠ zákona v šk. roku 2008/2009. Súbežne s ním bol od školského roku 2005/2006 akreditovaný študijný program 4.1.26 Inžinierska geológia, ktorého garantom bol do roku 2011 prof. Ing. Mirko Matys, CSc. a od roku 2012 je ním prof. RNDr. Miriam Fendeková, CSc. Povinne voliteľným predmetom v tomto študijnom programe je Hydrogeológia, poslucháči majú možnosť zamerať sa na hydrogeológiu výberom témy dizertačnej práce, ako aj výberovými predmetmi podľa zamerania dizertačnej práce. Od začiatku existencie vedného odboru, resp. študijného programu do konca roku 2015 bolo obhájených 59 dizertačných prác s hydrogeologickým zameraním a úspešní absolventi štúdia (predtým vedeckej výchovy) získali titul CSc., resp. PhD.

Úctyhodný je aj počet 80 udelených titulov RNDr. za úspešne absolvované rigorózne skúšky v oblasti hydrogeológie. Od roku 2000 do roku 2015 úspešne absolvovalo rigoróznu skúšku a získalo titul „RNDr.“ 28 našich kolegov.

Vedecká činnosť Katedry hydrogeológie (a jej predchodkýň) bola od roku 1958 doteraz orientovaná do takmer všetkých špecifických oblastí hydrogeológie.

Prvé výskumné úlohy boli venované zostavovaniu hydrogeologických máp (V. Böhm a L. Melioris, 1958 – 1965). Od roku 1966 sa hydrogeologický výskum začal orientovať aj na štúdium podzemných vôd z hľadiska stavebníctva (V. Böhm), začali sa však riešiť aj teoretické problémy spojené s prúdením podzemných vôd (D. Duba, I. Mucha, P. Pospišil, P. Némethy, E. Paulíková). Po vzniku samostatnej Katedry hydrogeológie (1977) bola jej vedecká činnosť venovaná vypracovaniu metodík vyhodnocovania čerpacích skúšok, hydraulickému výskumu termálnych vôd, využívaniu hydrologických metód v hydrogeologickom výskume horských oblastí, hydrogeochemickému výskumu, výskumu agresívnych vlastností podzemných vôd a metódam numerického modelovania priestorového prúdenia podzemných vôd.

Od roku 1976 boli na katedre riešené aj úlohy s orientáciou na ochranu životného prostredia, jednou z najvýznamnejších úloh bola úloha ŠPZV VI-3-3/13 „Hydrogeologický a inžinierskogeologický výskum bratislavskej oblasti z hľadiska ochrany životného prostredia“ (P. Pospišil a V. Letko). Po roku 1980 sa ťažisko vedeckého výskumu na katedre presúvalo do oblasti optimalizácie využívania zdrojov obyčajných, minerálnych a termálnych vôd a ich ochrany. V rámci úlohy ŠPZV II-4-8 „Hydrogeologické procesy, ochrana a využívanie podzemných vôd“ sa sledovali kvalitatívne vlastností vody a metódy racionálnej ochrany minerálnych a termálnych vôd (L. Melioris, K. Hyánková). Pracovníci katedry sa podieľali na vypracovaní prehľadných inžinierskogeologických máp Slovenska vypracovaním metodiky hodnotenia a zostavením máp agresívnych vlastností podzemných vôd v mierke 1:200 000 (K. Hyánková, V. Böhm, M. Fendeková).

Novou oblasťou výskumu po roku 1985 sa stal výskum režimu podzemných vôd v podmienkach klimatickej zmeny (M. Fendeková). Výskum sa opätovne venoval zostavovaniu základných hydrogeologických máp v mierke 1:50 000 pre územia Zvolenskej kotliny, Breznianskej kotliny, Hornej Nitry a severnej časti Záhorskej nížiny v rámci úlohy „Hydrogeologický výskum Slovenska“ v rokoch 1992 – 1993 (L. Škvarka, V. Böhm, L. Melioris, F. Čech).
Významnou oblasťou výskumu sa stalo aj vypracovanie progresívnych metodík kvantitatívneho a kvalitatívneho hodnotenia a ochrany podzemných vôd v pohoriach Západných Karpát. Jednotlivé čiastkové úlohy projektu riešeného na ŠGÚDŠ v Bratislave viedli M. Fendeková, P. Némethy a Z. Ženišová. Na katedre boli zostavené aj metodiky hodnotenia zraniteľnosti podzemných vôd a máp kvality podzemných vôd (Z. Ženišová, R. Fľaková, D. Krčmář).

Pracovníci katedry sa dlhodobo venovali výskumu kvality hydrosféry v oblasti Bratislavy (K. Hyánková, Z. Ženišová, A. Roháčiková, R. Fľaková). K novým smerovaniam vedeckého výskumu pribudol výskum banských vôd (M. Hudáček, Z. Ženišová, R. Fľaková, D. Krčmář), ich vplyvu na životné prostredie a možnosti využitia ako zdrojov pitných vôd. Vedecký výskum sa po roku 2003 opätovne venoval aj agresívnym vlastnostiam podzemných vôd (M. Fendeková, A. Roháčiková).
V súčasnosti sa vedecký výskum orientuje na problematiku meteorologického a hydrologického sucha a jeho dopadov na rôzne oblasti ekonomiky a života spoločnosti, riešia sa aj úlohy orientované na podzemný odtok a zásoby podzemnej vody (M. Fendeková, M. Fendek), pričom sa pozornosť venuje najmä zmenám využiteľných množstiev podzemnej vody, ale aj jej kvality. Tento výskum sa rozvíja v rámci domácich, ale najmä zahraničných projektov. Ďalšou oblasťou vedeckého výskumu je modelovanie prúdenia podzemných vôd a prenosu tepla (D. Krčmář), ale aj výskum geotermálnych vôd a rozvoj metód rezervoárového inžinierstva (M. Fendek). Na katedre sú riešené úlohy zamerané na prepojenie hydrogeochemického a mikrobiologického výskumu pri hodnotení kvality hydrosféry urbanizovaných oblastí so zameraním na Bratislavu (Z. Ženišová, R. Fľaková), ako aj pri riešení problémov ochrany jaskynných systémov Slovenska (R. Fľaková. Z. Ženišová).
Pracovníci Katedry hydrogeológie vyriešili viac ako 100 úloh na základe hospodárskych zmlúv s praxou (IGHP, SHMÚ, GÚDŠ, Vodné zdroje, Vodárne a kanalizácie, Slovakoterm, Banský výskumný ústav a i.).

V oblasti medzinárodných projektov bol na Katedre hydrogeológie riešený Projekt TEMPUS (1992 – 1994), projekt PHARE/EC/WAT/1 „Danubian Lowland – Ground Water Model“ (I. Mucha, 1992 – 1994, A. Cibulka, 1995), Projekt FRIEND – Flow Regimes from International Experimental Network Data (M. Fendeková, 1993 – doteraz), 5 RP EU Projekt, EVK1-CT-2002-80023 – Analýza, syntéza a transfer vedomostí a nástrojov pre hodnotenie hydrologického sucha v európskej sieti – ASTHyDA (M. Fendeková, 2002 – 2004), 6 RP EU Projekt – WATCH (Water and Global Change) (M. Fendeková, 2007 – 2011), RP EU Projekt, XEROCHORE (An eXErcise to assess Research needs and pOlicy CHOices in aREas of drought) (M. Fendeková, 2008 – 2010).

Od roku 1994 doteraz boli na Katedre hydrogeológie úspešne riešené 3 projekty APVV, jeden projekt Štátneho programu výskumu a vývoja, 2 projekty MVTS, jeden bilaterálny APVV projekt spolupráce Slovensko – Česká republika, 18 projektov VEGA, pracovníci katedry sa podieľali ako spoluriešitelia na projekte VTP a APVV.
Na vedecko-výskumnej činnosti katedry sa významnou mierou podieľajú aj mladí vedeckí pracovníci a doktorandi katedry. Od roku 1999 do súčasnosti riešili 33 grantov, podporených grantovými prostriedkami Univerzity Komenského a 1 grant podporený grantovými prostriedkami Prírodovedeckej fakulty UK.

Miriam Fendeková, Zlatica Ženišová, Renáta Fľaková