Výskumné úlohy

Katedra hydrogeológie rieši široké spektrum úloh základného a aplikovaného hydrogeologického výskumu najmä so zameraním na metódy výskumu, prieskumu a ochrany podzemných vôd.

Domáce projekty medzinárodné projekty iné projekty

domáce projekty

späť na úvod

PROJEKTY APVV (Agentúra na podporu výskumu a vývoja):

APVV-14-0174
Nové metódy prieskumu pre tepelné čerpadlá typu voda
– voda (Krčmář, 2015-2019)
Obnoviteľné zdroje energie sú vysoko aktuálnou témou vo svete a aj u nás. Zhruba od začiatku 21 storočia sa začala vyvíjať technológia tepelných čerpadiel. V našich klimatických podmienkach sa dostal do popredia systém voda – voda, kedy je využívaná na prenos tepla priamo prúdiaca podzemná voda. Problémom pri dimenzovaní celého systému sú parametre prostredia, najmä jeho teplotná vodivosť a teplotná kapacita. Projekt spojí poznatky šírenia sa tepla v zvodnenom prostredí s používanou metodikou modelovania spolu s posúdením dát pomocou citlivostnej analýzy a optimalizáciou čerpaného množstva a polohy vrtov a vytvorí nový metodický postup, aký nebol pre danú problematiku ešte aplikovaný. Konečným výsledkom projektu bude vypracovanie databázy s výsledkami monitoringu, vytvorenie nového modelovacieho programu, návrh metodického postupu, ktorý bude vypracovaný tak, aby bol použiteľný v praxi pre tepelné čerpadlá typu voda - voda, ktoré budú inštalované vo vysoko zvodnenom prostredí (alúviá riek a podobne) a návrh legislatívy na stanovenie ochranných pásiem okolo vrtov pre tepelné čerpadlá. Nový metodický postup spolu s novým programom bude taktiež vyskúšaný v praxi v spolupráci s odberateľom projektu.

Projekt APVV-0089-12
Prognóza výskytu hydrologického sucha na Slovensku (Miriam Fendeková, 2013-2017)

Cieľom projektu je vytvoriť metodiku prognózovania výskytu hydrologického sucha na území Slovenska s využitím hydrologických modelov a scenárov zmien klímy, aplikovať ju na hlavné povodia Slovenska a prognózovať výskyt, trvanie a extrémnosť sucha v povrchových a podzemných vodách v horizonte roku 2100. Ďalším cieľom je navrhnúť metodiku zostavovania máp rizika výskytu sucha v povrchových a podzemných vodách a aplikovať ju pri zostavení pilotnej mapy rizika výskytu sucha na území Slovenska.
Spoluriešitelia: SHMÚ, FMFI UK Bratislava

Projekt APVV-0335-06
Hydrogeologické sucho a jeho vplyv na využiteľné množstvá podzemnej vody (Miriam Fendeková, 2007-2009)

Hydrogeologické sucho ako jeden z prírodných hazardov, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k negatívnej nerovnováhe medzi dopĺňaním a úbytkom množstiev podzemnej vody, má významný dopad na kvantitatívny, ale aj kvalitatívny stav útvarov podzemnej vody. Hydrogeologické sucho nebolo v rámci základného hydrogeologického výskumu doteraz skúmané. V projekte budú analyzované príčiny jeho vzniku, definované parametre jeho hodnotenia a klasifikácia, ako aj jeho vplyv na zmenu využiteľných množstiev podzemnej vody a zmien kvality vody. Vytvorená metodika analýzy a prognózy vplyvu hydrogeologického sucha na využiteľné množstvá podzemnej vody s návrhmi eliminácie, resp. zmiernenia jeho dôsledkov bude príspevkom k implementácii Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC a bude overená na časti územia Prešovského kraja. Toto územie má nepriaznivé hydrogeologické pomery so zlou akumulačnou schopnosťou prostredia z pohľadu vyrovnávania dôsledkov klimatického a hydrologického sucha.
Spoluriešitelia: SvF STU Bratislava

Projekt APVV-0268-06
Zhodnotenie vplyvu banskej činnosti na okolie opustených Sb ložísk Slovenska s návrhmi na remediáciu (Martin Chovan, 2007-2009) – katedra sa podieľa 1/3 na projekte

Problematika kontaminácie území v okolí Sb-ložísk, spôsob migrácie tohoto toxického prvku, väzba na Fe-oxyhydroxidy, či iné v prírode sa vyskytujúce sorbenty je v porovnaní s arzénom i vo svete málo preskúmanou oblasťou. Dôkazom toho sú chýbajúce limity pre obsahy Sb v európskej i slovenskej legislatíve. Už i malé množstvá antimónu v pôdach, vodách a riečnych sedimentoch predstavujú nezanedbateľný environmentálny problém a preto je potrebné detailne preskúmať mieru kontaminácie v okolí opustených Sb ložísk Slovenska. Antimonová mineralizácia bola intenzívne ťažená na mnohých ložiskách v Západných Karpatoch. Ekonomicky najvýznamnejšie Sb-mineralizácie sú známe vo variskom kryštaliniku v tatrickej tektonickej jednotke (Pezinok, Pernek, Dúbrava, Medzibrod, Magurka), a v Gemerickej tektonickej jednotke (Čučma, Poproč a iné). V prípade zistenia zvýšenej kontaminácie v jednotlivých zložkách životného prostredia je potrebné navrhnúť metodiku na rekultiváciu postihnutých území. Riešenie tejto problematiky je aktuálne aj z pohľadu novej direktívy EP a EC o manažovaní odpadov ťažobného priemyslu.

PROJEKTY MVTS:

Projekt MVTS 6RP/UK/08 – Vplyv zmien klimatických podmienok na kvantitatívny a kvalitatívny režim povrchových a podzemných vôd v povodí horného toku Nitry (Miriam Fendeková, 2008)
Projekt je zameraný na analýzu režimotvorných faktorov povrchových a podzemných vôd v povodí hornej Nitry, posúdenie vzťahu medzi povrchovými a podzemnými vodami, ako aj na analýzu vzťahu zmeny kvantitatívnych parametrov povrchových a podzemných vôd (prietoky, výdatnosti prameňov, hladiny podzemnej vody) ku zmene kvality vody. Jeho cieľom je hlbšia analýza vzťahu dvoch odtokových zložiek – povrchovej a podzemnej v závislosti na zmene klimatických činiteľov a typu horninového prostredia. Získané poznatky následne umožnia lepšie pochopenie vzťahu kvantity a kvality povrchovej a podzemnej vody.

GRANTY VEGA (MŠ SR):

Grant VEGA 1/0636/15
Štúdium krasových vôd metódami izotopovej hydrogeológie (Renáta Fľaková, 2015-2018)
Režim a obeh vôd v krasových systémoch závisí najmä od typu priepustnosti, charakteru horninového materiálu, kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností zdrojových vôd. Najdôležitejším aspektom pri ochrane podzemnej vody je poznanie mechanizmu jeho obnovovania. Klasické hydrogeochemické metódy hodnotenia režimu podzemných vôd viazaných na horninové prostredia s krasovou priepustnosťou sú limitované najmä geochemickou monotónnosťou karbonatického horninového prostredia. Toto obmedzenia je možné prekonať na základe kombinácie klasických hydrogeochemických metód s izotopovou geológiou. Interakcia infiltrovaných zrážkových vôd a vôd akumulovaných v systéme je možná skúmaním environmentálnych izotopov, ktoré umožňujú indikovať podmienky infiltrácie, transportu a akumulácie podzemných vôd a následne definovať interakcie medzi vodou a horninovým prostredím. Prostredníctvom environmentálnych izotopov je možné definovať vzájomné vzťahy medzi jednotlivými genetickými typmi vôd a charakterizovať režim podzemných vôd.

Grant VEGA 1/0313/15
Využitie geotermometrov pri určovaní hĺbky obehu geotermálnych a minerálnych vôd (Marián Fendek, 2015-2017)
Pre výskum a návrh spôsobu využitia geotermálnych zdrojov má veľký význam určovanie ich teploty. Teplota je najdôležitejším klasifikačným kritériom a základným vstupným údajom pre hodnotenie ich tepelno-energetického potenciálu. Pri geotermickej bilancii posudzujeme rovnováhu medzi teplom odoberaným z nádrže a teplom, ktorým je nádrž dotovaná zemským tepelným tokom. Projekt predstavuje prvý komplexný pohľad a realizáciu teórie geotermometrov v slovenských podmienkach. Metóda využitia geotermometrov pre určovanie teploty a hĺbky obehu geotermálnych a minerálnych vôd bude na Slovensku prvýkrát použitá pre ucelené územie a regionalizáciu v perspektívnych oblastiach a štruktúrach. V rámci projektu sa posúdi vhodnosť existujúcich a budú definované nové geotermometre s ohľadom na horninové zloženie rezervoárov geotermálnych vôd a ich špecifické teplotné podmienky. Cieľom projektu je aj určenie hĺbky obehu geotermálnej a minerálnej vody pomocou inverzného modelovania na základe zostavených geotermogramov.

Grant VEGA 1/1327/12
Identifikácia a hodnotenie sucha v režime hladiny podzemnej vody (Miriam Fendeková, 2012-2014)
Cieľom projektu bolo vytvoriť metodiku analýzy a hodnotenia sucha v hladinovom režime podzemnej vody. Na identifikáciu a klasifikáciu sucha v režime hladiny podzemnej vody bola využitá tak metóda fixnej ročnej prahovej hodnoty, stanovenej z čiary prekročenia, ako aj metóda premenlivej prahovej hodnoty v mesačnom kroku. Výsledky boli vzájomne porovnané. Bol analyzovaný vplyv spôsobu určenia prahovej hodnoty na výsledný počet identifikovaných suchých období, ako aj dĺžku ich trvania. Bola analyzovaná sezónnosť výskytu sucha v režime hladiny podzemnej vody v rôznych klimatických a hydrogeologických pomeroch, ako aj v rôznych podmienkach hydraulickej spojitosti povrchovej a podzemnej vody.

Grant VEGA 1/0899/12
Formovanie krasových vôd Silickej planiny so zameraním na hydrogeologický systém Krásnohorskej jaskyne (Renáta Fľaková, 2012-2014)

Jaskyne predstavujú špecifický veľmi zraniteľný geosystém. Krasové vody sú prítomné vo veľkom množstve jaskýň a krasových systémov. Voda je jednou z najviac zraniteľných zložiek krasového prostredia. Voda sa podieľa na formovaní krasových štruktúr, je transportným médiom a ovplyvňuje jaskynnú klímu a faunu. Cieľom projektu je vypracovať hydrologickú, hydrogeologickú, hydrogeochemickú a mikrobiologickú charakteristiku jaskynných systémov Silickej planiny so zameraním na Krásnohorskú jaskyňu. Navrhnúť komplexný monitoring zrážkových, priesakových a podzemných vôd so zohľadnením špecifických podmienok ochrany krasových vôd. Výsledkom projektu by malo byť objasnenie genézy formovania krasových vôd Silickej planiny na základe komplexného hodnotenia podmienok obehu a režimu vôd. Súčasťou projektu je aj štúdium celkového mikrobiálneho profilu krasových vôd. Cielená fenotypová a genoétypová analýza prispeje k exaktnej identifikácii species akvatických biotopov a k poznaniu ich vlastností.

Grant VEGA 1/0921/11
Optimalizácia odvodnenia banského diela pomocou numerického modelovania (David Krčmář, 2011 – 2013)

Cieľom projektu je stanoviť možnosti a obmedzenia využitia numerického modelovania na zostavenie modelu prúdenia podzemných vôd v hĺbkových banských dielach. Pomocou modelu bude následne navrhnuté odvodnenie banského diela. Projekt by mal overiť možnosť použitia programu MODFLOW, problémy a omedzenia tohoto softvéru, problém zadania okrajových podmienok, simuláciu odvodnenia pomocou okrajovej podmienky - drén a problémy riešenia turbulentného prúdenia v otvorených banských dielach pomocou programu CFP vyvinutého pre MODFLOW-2005. Tieto postupy budú aplikované na konkrétnej lokalite a budú slúžiť ako podklad pri navrhovaní skutočnej prevádzky odvodňovacej sústavy.

Grant VEGA 1/0333/09
Infiltračné oblasti a využiteľné množstvá geotermálnych vôd Popradskej kotliny (Marián Fendek, 2009-2011)

V súvislosti s celosvetovou snahou o vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa aj na Slovensku zvyšuje záujem o geotermálne vody ako nositeľa geotermálnej energie. Cieľom projektu, ktorý je zameraný na výskum výskytu a formovania geotermálnych vôd v Popradskej kotline, je určenie infiltračných oblastí geotermálnych vôd a ich priestorové rozšírenie. V rámci projektu budú skúmané aj hydrofyzikálne parametre horninového prostredia a rýchlosti prúdenia podzemnej vody. Ďalším cieľom projektu je určenie využiteľných množstiev geotermálnych vôd akumulovaných v horninovom prostredí (statické množstvá), resp. ním pretekajúcich (dynamické – obnovované množstvá), ktoré sú k dispozícii na tepelné využitie v rôznych odvetviach hospodárstva.

Grant VEGA 1/0783/08
Modelovanie vplyvu extrémnych klimatických situácií na podzemný odtok v rôznych typoch geologického prostredia (Miriam Fendeková, 2008-2010)

Extrémne prírodne vodné fenomény (povodne, suchá), vyvolané klimatickými extrémami sa prejavujú aj na našom území. Klimatické faktory determinujú vývoj prírodných množstiev podzemnej vody, dotujúcej hlavne v extrémnych obdobiach prietoky v povrchových tokoch s následným vplyvom na vodné a pririečne ekosystémy. Cieľom projektu je modelovať vplyv extrémnych klimatických situácií na tvorbu podzemného odtoku pomocou modelov hydrologickej bilancie v rôznych typoch povodí z pohľadu ich geologickej stavby, posúdiť vzájomnú interakciu jednotlivých zložiek vodnej bilancie a ich determinujúci účinok na prírodné množstvá podzemných vôd. Aplikácia aktuálnych scenárov klimatickej zmeny v rámci projektu umožní prognózovať vývoj množstiev podzemných vôd, ale aj podiel základného odtoku na prietoku v povrchových tokoch geologicky nepriaznivých území a na základe týchto poznatkov navrhnúť opatrenia na zmiernenie nepriaznivého účinku nedostatku vody v povodí na krajinu a človeka.

Grant VEGA 1/0785/08
Kontaminácia povrchových a podzemných vôd antimónom ako dôsledok banskej činnosti na Slovensku (Zlatica Ženišová, 2008-2010)

Antimón sa v prírodných podmienkach vyskytuje iba v stopových koncentráciách. Je však toxickým prvkom a v pitných vodách je prísne limitovaný hodnotou 0,005 mg/l. Väčšie akumulácie sa nachádzajú v ložiskách antimonitu a rudných formáciách a akumuláciách, ktoré bývajú prírodným zdrojom antimónu vo vodách. Malé množstvá antimónu v pôdach, vodách a riečnych sedimentoch predstavujú nezanedbateľný environmentálny problém, a preto je potrebné preskúmať mieru kontaminácie v okolí opustených Sb ložísk Slovenska. Cieľom projektu je vypracovať hydrogeochemickú charakteristiku vôd ovplyvnených antimónom, navrhnúť a overiť optimálne postupy hydrogeochemického hodnotenia s dôrazom na moderné metódy modelovania. Získané výsledky umožnia komplexne riešiť ochranu podzemných a povrchových vôd. Ambíciou projektu je svojimi výsledkami prispieť k udržaniu dobrej kvality podzemných a povrchových vôd na Slovensku, ktoré sú využívané ako zdroje pitnej vody.

Grant VEGA 1/4043/07
Hydrogeochémia a mikrobiológia vôd jaskynných systémov (Renáta Fľaková, 2007-2009)

Jaskyne sú nevšedným prírodným fenoménom z pohľadu geologických vied a teda aj hydrogeológie. Krasové územia zaberajú na Slovensku rozlohu vyše 2 700 km2 a vyznačujú sa svojráznymi geomorfologickými a hydrogeologickými javmi. Špecifický charakter vôd jaskynných systémov je určovaný podmienkami krasových obehov, ktoré sú zraniteľné voči prieniku znečistenia. Cieľom projektu je vypracovať hydrogeochemickú a mikrobiologickú charakteristiku vôd jaskynných systémov. Taktiež navrhnúť a overiť optimálne postupy hydrogeochemického hodnotenia krasových systémov s dôrazom na moderné metódy modelovania. Izotopové analýzy vôd umožnia určiť pôvod vodnej zložky a vzťah medzi zrážkovými, povrchovými a podzemnými vodami, ako aj popísať transport síranov v hydrosfére. Z hodnôt štandardných mikrobiologických ukazovateľov (psychrofily, mezofily, koliformné baktérie, fekálne streptokoky) bude možné posúdiť kvalitu a hygienický status vôd v určitom období, ich možnú kontamináciu v závislosti od prírodných a zooantropogénnych faktorov. Získané výsledky umožnia komplexne riešiť ochranu krasových vôd jaskynných systémov. Ambíciou projektu je svojimi výsledkami prispieť k udržaniu ekologickej rovnováhy jaskynných systémov na Slovensku.

Grant VEGA 1/3056/06
Transport a distribúcia znečistenia v prírodnom prostredí vodou (David Krčmář, 2006-2008)

Cieľom projektu je charakterizovať a identifikovať transport a distribúciu znečistenia prírodného prostredia pomocou výsledkov hydraulického a hydrogeochemického modelovania. Hlavnou úlohou pri identifikácii znečistenia je stanoviť príčinu a zdroj kontaminácie, jej plošné a vertikálne rozšírenie, prebiehajúce hydrogeochemické procesy, mieru ohrozenia povrchovej a podzemnej vody, zistiť smery prúdenia vody, zaznamenať sezónne zmeny kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností vody, zostaviť hydraulický a hydrogeochemický model. Cieľom projektu je tiež navrhnúť optimálne metodické postupy pri riešení problémov transportu znečisťujúcich látok vo vodách s ohľadom na špecifiká prostredia s medzizrnovou a puklinovou priepustnosťou, s využitím moderných a efektívnych metód hydraulického, špeciačného a inverzného modelovania, za pomoci softvéru MODFLOW, MIKESHE, PHREEQC-2. Tieto postupy budú aplikované na konkrétne lokality dlhodobo zaťažované určitým typom znečistenia, predovšetkým banskou činnosťou, a budú viesť aj k návrhu potrebného monitoringu, technických prvkov ochrany a spôsobov sanácie pôd a vôd a následne ku komplexnému manažmentu ochrany vôd.

Grant VEGA 1/1025/04
Príčiny a dôsledky kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien režimu podzemných vôd v puklinových štruktúrach neovulkanických hornín Slovenska (Miriam Fendeková, 2004-2006)

Na území Slovenska aj napriek jeho relatívnej bohatosti na zdroje podzemných vôd, možno vyčleniť typy hydrogeologických štruktúr patriace k deficitným z hľadiska vzťahu potreby vody pre hospodárstvo a možností prírodného prostredia dopĺňať ich prírodné množstvá. K takýmto prostrediam patria aj oblasti budované neovulkanickými horninami s prevažujúcim typom puklinovej priepustnosti. Hladinový režim podzemných vôd v týchto oblastiach doteraz nebol detailne skúmaný, pozornosť bola venovaná iba prameňom v súvislosti s dokumentovanými zmenami klimatických pomerov. Pri riešení projektu bude výskum zameraný tak na oblasť stredného Slovenska, ako aj východného, ktoré z hľadiska vzťahu potrieb a zdrojov podzemnej vody je na tom podstatne horšie. V rámci riešenia projektu budú vytvorené scenáre zmien kvantitatívneho a kvalitatívneho režimu podzemných vôd s ohľadom na zmenu základných klimatických faktorov režimu v typových oblastiach. Výsledky získané riešením projektu významnou mierou prispejú k prognózovaniu vývoja prírodných množstiev podzemných vôd a bude ich možné využiť aj v procese plánovania rozvoja regiónov, na území ktorých sa takého štruktúry nachádzajú.

Grant VEGA 1/1041/04
Hydrogeochemický a mikrobiologický profil štrkovísk Bratislavy a ich ekologická funkcia (Zlatica Ženišová, 2004-2006)

Vody štrkovísk Bratislavy a jej okolia sú súčasťou antropogénne veľmi výrazne ovplyvnenej oblasti. Ich chemické zloženie je pomerne dobre preskúmané. Zložitejšie sú vzťahy medzi chemickým zložením vody a jej mikrobiologickým oživením. Cieľom projektu je vytvorenie metodiky pre vypracovanie hydrogeochemického a mikrobiologického profilu vôd štrkovísk. Pre dosiahnutie cieľa je potrebné definovať vzťahy medzi chemickým zložením a mikrobiologickým oživením vody v rôzne antropogénne zaťažených oblastiach Bratislavy a jej okolia. Izotopové analýzy vôd umožnia špecifikovať pôvod vodnej zložky a jej vzťah s chemickým zložením a mikrobiologickým oživením. Ambíciou projektu je svojimi výsledkami prispieť k udržaniu ekologickej rovnováhy medzi zložkami životného prostredia a činnosťou človeka v urbanizovaných regiónoch.

Grant VEGA 1/1038/04
Modelovanie hydrogeochemických procesov pre rôzne typy prostredia (Renáta Fľaková, 2004-2006)

Hydrogeochemické modelovanie prispieva k lepšiemu poznaniu hydrogeochemických procesov prebiehajúcich v typoch geologického prostredia (pórové, puklinové, krasové) a umožňuje predpovedať zmeny chemického zloženia podzemných vôd v priestore a čase. Pri hydrogeochemickom modelovaní je možné použiť rôzne programy. Najpoužívanejšie, ako WATEQ4F, MINTEQ, NETPATH a PHREEQC-2 sú založené na riešení termodynamických rovnováh. Zostavenie modelu závisí predovšetkým od kvality vstupných dát, do ktorých patria údaje o chemickom zložení zrážok, podzemných vôd, pôd, sedimentov, dôležité sú aj terénne merania. Cieľom projektu je navrhnúť optimálne postupy pri hydrogeochemickom hodnotení v prostredí s medzizrnovou, puklinovou a krasovou priepustnosťou, zistiť možnosti hydrogeochemického modelovania pri objasnení genézy podzemných vôd, mineralizačných procesov vo vodách a overiť navrhované postupy. Predmetom štúdia sú hydrogeochemické procesy vedúce k formovaniu odlišných genetických komplexov, vody kvartérnych sedimentov. Výsledky je možné využiť pri riešení problémov ochrany vôd.

Grant VEGA 1/9166/20
Databáza banských vôd Slovenska (Marek Hudáček, 2002-2004)

V období masívneho opúšťania banských diel a ukončenia ťažby na väčšine slovenských ložísk, nastáva čas na zdokumentovanie a zhodnotenie banských vôd. Banské vody ostali trvalý drén v horninovom masíve a miestami sa podieľajú na výraznej zmene pôvodných prírodných podmienok obehu a režimu podzemných vôd. Takto narušený systém spôsobuje, že značná časť podzemného odtoku je sústreďovaná a odvodňovaná banskými dielami. Na niektorých, hlavne rudných ložiskách, predstavujú banské vody voľne vypúšťané do povrchových recipientov značné environmentálne riziká. Tieto banské vody majú často zníženú hodnotu pH a zvýšený obsah kovov. Na druhej strane však môžu banské vody niektorých ložísk v deficitných oblastiach slúžiť na zásobovanie pitnou vodou. Po opustení banských diel dochádza k miešaniu banských vôd rôznych genetických typov, ale aj k značným zmenám v chemickom zložení týchto vôd. Databáza banských vôd Slovenska, ma slúžiť k zosumarizovaniu množstiev banských vôd, vytipovaniu environmentálnych rizík, navrhnutiu ich potenciálneho využitia, ale aj k pochopeniu hydrogeochemických javov prebiehajúcich na jednotlivých typoch ložísk.

Grant VEGA 1/7227/20
Zraniteľnosť podzemných vôd kvartérnych kolektorov (Zlatica Ženišová, 2000-2003)

Cieľom projektu komplexné hodnotenie zraniteľnosti podzemných vôd kvartérnych kolektorov a spracovanie podkladov pre zhodnotenie všeobecnej zraniteľnosti a špecifickej zraniteľnosti. V rámci projektu budú definované jednotlivé parametre všeobecnej a špecifickej zraniteľnosti podzemných vôd. Taktiež budú charakterizované zdroje vhodných podkladových dát pre jednotlivé parametre. V rámci projektu budú vypracované základy metodiky pre hodnotenie špecifickej zraniteľnosti.

Grant VEGA 1/7226/20
Zmeny prírodného prostredia – ich vplyv na využiteľnosť zdrojov povrchových a podzemných vôd (Miriam Fendeková, 2000-2002)

Tvorba dôležitých zmien v zásobách podzemnej vody je na Slovensku registrovaná od roku 1992. Zmeny sú v dôsledku ľudských aktivít (odber podzemnej vody pre zásobovanie), ako aj v dôsledku klimatických zmien. Cieľom tohto projektu je analyzovať využiteľnosť zdrojov podzemných vôd z hľadiska ich množstva ovplyvneného negatívnymi zmenami v prírodnom prostredí v modelových povodiach. Ďalšou časťou tohto projektu je návrh pre ochranné opatrenia súvisiace s ochranou minimálneho povrchového prietoku.

Grant VEGA 1/6105/99
Kvalita vôd a hydrogeochemické hodnotenie karbonátových systémov Západných Karpát (Renáta Fľaková, 1999-2001)

Hlavným cieľom projektu je navrhnúť a oprávniť optimálne postupy hydrogeochemického zhodnotenia karbonátových systémov, ktoré by boli použiteľné v podmienkach krasovo-puklinovej priepustnosti Západných Karpát. Aplikácia navrhnutých postupov na praktických príkladoch pomôže vysvetliť genézu podzemnej vody v hydrogeologických štruktúrach riešením problémov ochrany vody a problémov optimálneho využitia vodných zdrojov pre zásobovanie verejnosti.

Grant VEGA 1/5272/98
Analýza antropogénnych vplyvov na otvorené vodné plochy v oblasti Bratislavy (Zlatica Ženišová, 1998-2000)

Cieľom projektu je komplexné zhodnotenie charakteru vôd štrkovísk a rybníka na základe chemického zloženia a kyslíkového režimu, posúdenie vplyvu rôznych antropogénnych činností na kvalitu vôd a jej zhodnotenie z hľadiska využívania na rekreačné účely. V rámci projektu budú preto doplnené údaje o zastúpení vybraných organických látok, upresnené obsahy niektorých problematických stopových prvkov a zhodnotený celkový režim kvality vôd.

GRANTY UK:

GRANT UK/447/2015
Regionálna typizácia sezónnosti výdatnosti prameňov vo vybraných pohoriach Slovenska (Dana Vrablíková)

V súčasnosti dochádza k stále častejšiemu výskytu extrémnych javov ako sú sucho a povodne spôsobených klimatickými zmenami, čo má vplyv na trvalú udržateľnosť vodných zdrojov. Aj preto je dôležité poznať sezónny chod výdatnosti, najmä sezónnosť minimálnych a maximálnych hodnôt. Cieľom projektu je skúmať vplyv fyzicko-geografických pomerov územia na výdatnosť, porovnať a zhodnotiť zmeny výdatnosti a režimu prameňov vo vzťahu k týmto pomerom, vyhodnotiť sezónnosť a na základe fyzicko – geografických charakteristík a sezónnych indexov vytvoriť regióny s podobnými vlastnosťami a sezónnym chodom výdatnosti prameňov. Sezónnosť bude vyhodnotená pomocou indexov sezónnosti (Burnov vektor, Pomer sezónnosti) a v závere pomocou štatistických metód: metóda hlavných komponentov, zhluková analýza budú vytvorené a prostriedkami GIS zobrazené regióny s podobným režimom výdatností prameňov vo vybraných horských oblastiach Slovenska.

GRANT UK/323/2014
Chemické geotermometre geotermálnych vôd vnútrohorských kotlín Západných Karpát (Veronika Blanárová)

Geotermometre predstavujú jednu z metód určovania ložiskovej teploty geotermálnych vôd. Z celoslovenského hľadiska tejto problematike nebola venovaná pozornosť. Aplikácia je prostriedkom na určenie ložiskovej teploty geotermálnych vôd z ich chemického zloženia. Porovnanie z pozorovaných nameraných teplôt nám umožní výber najvhodnejších geochemických geotermometrov pre geotermálne vody viazané na hydrogeotermálne štruktúry nachádzajúce sa vo vnútrohorských kotlinách Západných Karpát.

GRANT UK/379/2013
Izotopové zloženie krasových vôd v systéme Krásnohorskej jaskyne (Slovenský kras, Silická planina) (Barbora Gavuliaková, rod. Šutarová)

Jaskyne predstavujú špecifický veľmi zraniteľný geosystém. Krasové vody sú prítomné vo veľkom množstve jaskýň a krasových systémov. Voda sa podieľa na formovaní krasových štruktúr, je transportným médiom a ovplyvňuje jaskynnú klímu a faunu. Voda je jednou z najviac zraniteľných zložiek krasového prostredia. Cieľom projektu je charakterizovať izotopové zloženie krasových vôd systému Krásnohorskej jaskyne a riešenie vzťahu kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov vôd. Výsledky projektu by môžu prispieť k objasneniu genézy formovania krasových vôd na území Silickej planiny.

GRANT UK/166/2012
Zákonitosti formovania podzemných zložiek hydrologického cyklu v horských povodiach Slovenska (Diana Porubská)

Pri využívaní vodných zdrojov Slovenska sa čoraz viac zameriavame na malé horské povodia, ktoré sú súčasťou hornatých území. Ľudská činnosť a veľká variabilita činiteľov značne ovplyvňuje hydrologický režim povodí, a teda aj režim podpovrchových vôd i množstvo vody v nich. Cieľom projektu je analyzovať formovanie a veľkosť podzemného odtoku, priebeh a príčiny časových zmien zásob podzemných vôd ako aj charakterizovanie dopĺňania zásob podzemných vôd počas roka v dvoch vybraných horských povodiach Slovenska, a to v povodí Belej a v povodí Ľupčianky. Veľkosť podzemného odtoku bude stanovená rôznymi spôsobmi – Killeho metódou a modelmi Bilan a BFI 3.0. Pomocou výsledkov z modelu Bilan budú charakterizované aj príčiny a priebeh časových zmien zásob podzemných vôd ako aj dopĺňanie zásob podzemných vôd počas roka v spomínaných horských povodiach. V záverečnej fáze budú na základe výsledkov zhodnotené rozdielne poprípade zhodné podmienky formovania podzemných zložiek hydrologického cyklu hodnotených povodí.

GRANT UK/518/2011
Numerické modelovanie prúdenia podzemných vôd metódou konečných rozdielov v prostredí s puklinovo-medzizrnovou priepustnosťou (Alena Bágelová)

Cieľom výskumu je zistenie miery aplikácie numerickej metódy konečných rozdielov  na puklinovo - medzizrnové prostredie, ktoré sa vyznačuje značnou komplikovanosťou z hľadiska hydrauliky podzemných vôd. Hlavnému cieľu bude predchádzať zhodnotenie geologických, tektonických a hydrogeologických pomerov vzorovej lokality na základe štúdia dostupnej literatúry, terénnych pochôdzok, štúdium literatúry zameranej na modelovanie prúdenia podzemných vôd v puklinovo – medzizrnovom prostredí. Zo získaných poznatkov bude vytvorený numerický model prúdenia podzemných vôd na vzorovej lokalite s puklinovo – medzizrnovou priepustnosťou prostredníctvo programu GV Vistas 5 (nadstavba MODFLOW), ktorý je založený na numerickej metóde konečných rozdielov.

GRANT UK/259/2010
Znečistenie podzemných a povrchových vôd arzénom a antimónom v rudnej oblasti Pernek a jeho vplyv na zdroje pitnej vody (Ivana Ondrejková)

Banská činnosť má negatívny dopad na okolie, pričom sa môže výrazne meniť chemické zloženie a kvalita vôd. Dva významné toxické stopové prvky, ktoré sa dostávajú do vôd a okolitého prostredia prejavom starých banských záťaží je aj arzén a antimón. Sú to karcinogénne prvky a dlhodobé používanie vôd aj s malými koncentráciami spôsobuje chronické ochorenia. V pitnej vode sú prísne limitované hodnotami 0,01 mg/l pre As a 0,005 mg/l pre Sb. Väčšie akumulácie sa vyskytujú v ložiskách antimonitu a rudných formáciách a akumuláciách, ktoré bývajú prírodným zdrojom arzénu a antimónu vo vodách. Zvýšené obsahy týchto prvkov v pôdach, riečnych sedimentoch a vo vodách predstavujú nezanedbateľný environmentálny problém. Jednou z takýchto lokalít je aj oblasť Pernek, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie antimónové bane v Malých Karpatoch, preto je dôležité preskúmať mieru kontaminácie v okolí tohto opusteného Sb ložiska. Cieľom predkladaného projektu je posúdenie prejavu banských záťaží na chemické zloženie vôd a zhodnotenie kvality vôd vo významnej rudnej oblasti. Na základe výsledkov z chemických analýz a ďalších hydrogeochemických vyhodnocovacích metód určiť mieru znečistenia, plošný a vertikálny dosah kontaminácie a jej vplyv na vodné zdroje a obyvateľstvo v obci Pernek.

GRANT UK/378/2010 Využiteľné množstvo podzemných vôd v štruktúre stredoslovenských neovulkanitov (Alena Bágelová)
Cieľom projektu bolo stanovenie využiteľného množstva podzemných vôd vo vybranej štruktúre stredoslovenských neovulkanitov. Hlavnému cieľu predchádzalo zhodnotenie geologických, tektonických a hydrogeologických pomerov vybranej lokality povodia Podzámčok na základe štúdia dostupnej literatúry, terénnych pochôdzok a meraní prietokov na povrchovom toku.  Na základe toho bol vytvorený koncepčný model danej oblasti, ktorý bol spracovaný v prostredí GIS.  Pozostáva z určenia okrajových podmienok, charakteristiky hydraulických parametrov, hydrologickej bilancie územia.

GRANT UK/199/2009 Antropogénne vplyvy na kvalitu vôd v okolí Bratislavy (Alexandra Ďuričková)
Mesto Bratislava a jeho okolie je veľmi výrazne antrpogénne ovplyvnenou oblasťou. Na jej území sa nachádza sedem štrkovísk. Štrkoviská Rusovce, Veľký Draždiak, Kuchajda, Zlaté pisky a Vajnory sú v súčasnosti povolenými prírodnými kúpaliskami. Cieľom predkladaného projektu je svojimi výsledkami prispieť k poznaniu vzťahov medzi chemickým zložením a mikrobiologickým oživením vôd a zhodnotiť antropogénne vplyvy na kvalitu vôd štrkovísk v rôzne antropogénne zaťažených oblastiach. Taktiež zistiť mieru chemického a mikrobiologického znečistenia vody Malého Dunaja, ktorý vytvára najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe – Žitný ostrov, ktorý je jednou z najväčších zásobární pitnej vody.

GRANT UK/326/2008
Mechanizmy spôsobujúce hydrologické extrémy a ich vplyvy na krajinné prostredie (Andrej Machlica)

Cieľom projektu bolo zistiť možnosti modelovania mechanizmov spôsobujúcich hydrologické extrémy pomocou počítačových modelov. V projekte je zahrnutá analýza zrážok, teploty, zásob podzemných vôd, pôdnej vlhkosti a prietokov. Pre modelovanie boli vybrané lokality povodie Chvojnice na západnom Slovensku, povodie Hornej Nitry s vybranými subpovodiami a povodie Šibskej vody. Pre povodie Chvojnice bola spracovaná prognóza vývoja vybraných zložiek vodnej bilancie do budúcnosti za použitia modelu klimatickej zmeny.

Grant UK/273/2007
Hľadanie mechanizmov vedúcich k vzniku hydrologických extrémov pomocou použitia hydrologického modelu a predpoveď ďalšieho vývoja (Andrej Machlica)

Otázka, ktorej som sa rozhodol venovať, je veľmi aktuálna a jej riešenie poskytne nové pohľady na vznik hydrologických extrémov akými sú sucho a povodne. Posledné desaťročie sa vyznačuje neprimerane veľkým množstvom prírodných katastrof a prírodných fenoménov, ktoré v takejto miere a takejto intenzite neboli doteraz zaznamenané v takom počte, v akom sa v súčasnosti v Európe vyskytujú. Dôkladné poznanie princípov a mechanizmov podieľajúcich sa na tvorbe týchto fenoménov, nám umožní lepšie pochopenie ich vzniku a teda vďaka prílevu nových informácií bude možné sa na tieto javy pripraviť. Poznaním jednotlivých zložiek vodnej bilancie ich prepojenia a vzájomnej interakcie medzi nimi bude možné lepšie pochopenie procesov infiltrácie a akumulácie vôd. Aplikáciou modelov klimatickej zmeny bude možné predpovedať približný vývoj klímy do budúcnosti a čím viac informácií z lokálnych podmienok bude k dispozícii, tým skôr bude možná aplikácia výsledkov na lokálne podmienky. Ak budú známe mechanizmy vzniku môžeme sa pokúsiť aj pri nepresnej predpovedi budúceho vývoja dôkladnejšie pripraviť aspoň na zmierňovanie ich následkov. Zozbieranie aktuálnych údajov ale aj údajov z minulosti nám umožní zostavovanie modelov, ktoré budú nápomocné pri chápaní fungovania kolobehu vody v prírode. Mnohé princípy sú známe na regionálnej úrovni, ale je potrebná ich aplikácia na lokálnu úroveň čo, bude možné práve vďaka terénnym pozorovaniam a meraniam.

Grant UK/115/2007
Prognóza vývoja podzemného odtoku na území Slovenska v závislosti od zrážok (Michaela Stojkovová)

Téma práce: „Prognóza vývoja podzemného odtoku na území Slovenska v závislosti od zrážok“ je časovo a priestorovo (vybrané lokality rovnomerne pokrývajúce územie Slovenska) náročná. Problematika hodnotenia vplyvu klimatickej činnosti na odtok je spracovaná vo viacerých štúdiách domácich i zahraničných autorov. Na vyčlenenie podielu, ktorým prispieva podzemná voda k celkovému odtoku z povodia, bolo vytvorené veľké množstvo metód. Cieľom projektu je otestovať metódy stanovenia veľkosti podzemného odtoku a ich vzájomné porovnanie na vybraných lokalitách na Slovensku, zhodnotenie závislosti podzemných odtokov od zrážok. Prínosom práce budú informácie o bilancii územia vo vybraných lokalitách. Po spracovaní týchto údajov, s prihliadnutím na geologické a hydrogeologické pomery územia, bude určený režim podzemných vôd.

Grant UK/299/2006
Porovnanie hydrogeochemických charakteristík podzemných vôd stredoslovenských a východoslovenských neovulkanitov a identifikácia procesov tvorby ich chemického zloženia (Zuzana Makišová)


Grant UK/317/2006
Možnosti likvidácie geotermálnych vôd Liptovskej kotliny a Skorušinskej depresie (Blanka Fecková, Silvia Vojtková)


Grant UK/93/2005
Využitie množstva podzemnej vody na území východného Slovenska – povodie rieky Topľa (František Malík)


Grant UK/272/2005
Možnosti likvidácie geotermálnych vôd Liptovskej kotliny a Skorušinskej depresie (Blanka Fecková)


Grant UK/94/2005
Hodnotenie zraniteľnosti hydrogeologickej štruktúry Dolný vrch v Slovenskom krase
na základe režimu výdatnosti krasových prameňov
(Silvia Vojtková)


Grant UK/96/2005
Zhodnotenie ochrannej schopnosti pôdneho pokryvu voči konzervatívnemu kontaminantu pre typické pôdne prostredie Hornej Nitry (Zuzana Makišová, Silvia Vojtková)

Pôda, okrem iného predstavuje so svojimi retenčnými a tesniacimi schopnosťami významný činiteľ pri ochrane horninového prostredia a podzemnej vody. Jedným z významných parametrov ovplyvňujúci rýchlosť, dĺžku trvania a koncentráciu znečistenia prechádzajúcu cez pôdu je priepustnosť, vyjadrený hydraulickou vodivosťou KS. Ďalšími významnými parametrami sú zrnitostné zloženie, hrúbka pôdy a pórovitosť. Toto sú aj vstupné údaje do pomocného modelovacieho programu VULK, ktorý bol vyvinutý na Univerzite v Neuchatel, na simuláciu transportu znečistenia (Jeannin et al., 2001). Hydraulická vodivosť bude stanovená poľnými skúškami, pomocou dvojvalcového infiltrometra v dvoch rôznych časových intervaloch pre zachytenie sezónnej variácie. Hodnoty nasýtenej hydraulickej vodivosti získané na základe poľných skúšok dvojvalcovým infitrometrom budú aplikované ako vstupné dáta pre modelovanie prieniku konzervatívneho kontaminantu na hladinu podzemných vôd pre scenáre vychádzajúce z typických dispozícií pôdneho pokryvu a podorničia v Hornonitrianskej kotline.

Grant UK/122/2004
Stanovenie antropogénneho zaťaženia podzemných a povrchových vôd v obciach (Marek Hudáček)

Grant nadvezol na predchádzajúci grant UK z roku 2003. Cieľom článku je poukázať na mikrobiologické znečistenie podzemných a povrchových vôd v obciach a na možnosti výberu mikrobiologických ukazovateľov kvality vôd ako indikačných polutantov pre fekálne znečistenie. Nariadenie vlády SR č. 491/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd, v prílohe 3, časť A, “Splaškové odpadové vody a komunálne odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd” ustanovuje ako indikačné parametre CHSKCR, BSK5, NL, N-NH4, N-celk a Pcelk. Mikrobiologické ukazovatele môžu byť citlivejšie na fekálne znečistenie a zároveň mikrobiologická kontaminácia predstavuje značné zdravotné riziko.

Grant UK/177/2004
Možnosti využitia podzemnej vody na vybranom území východoslovenského regiónu (František Malík)

Cieľom projektu je nie len komplexné zhodnotenie možnosti využitia podzemnej a povrchovej vody na vybranej lokalite východného Slovenska (povodie rieky Topľa) pre vodárenské účely, ale aj hodnotenie zraniteľnosti podzemných vôd, jej infiltráciu a akumuláciu v horninovom prostredí. Na prahu tretieho tisícročia je stále viac aktuálna otázka rovnováhy medzi využívaním prírodných zdrojov a nenarúšaním ekosystémov. Preto je bytostne dôležité určenie ekologických limitov (Qeko) odberov vôd pre vodárenské účely. Pri vysokých odberoch je dopyt po pitnej vode uspokojený, ale ekologický limit môže byť značne prekročený, preto je dôležité nájsť nové zdroje pitnej vody, tak aby nedochádzalo k porušeniu prirodzenej rovnováhy v prírode.

Grant UK/231/2004
Možnosti likvidácie využitých geotermálnych vôd Popradskej kotliny (Blanka Fecková)


Grant UK/197/2004
Vzájomná komunikácia podzemných krasových vôd s povrchovým tokom Hrdzavá na Muránskej Planine (Silvia Vojtková)


Grant UK/67/2003
Stanovenie antropogénneho zaťaženia podzemných a povrchových vôd v obciach (Marek Hudáček)

Cieľom grantu bol návrh optimálneho stanovenia antropogénneho zaťaženia podzemných a povrchových vôd anorganickými látkami v obciach, spôsobom odberu a vyhodnotenia vzoriek a vizualizácie distribúcie znečistenia. Ako pilotná lokalita bol zvolený Pezinok, nakoľko v blízkosti katedra hydrogeológie pracovala na antropogénnom znečistení spôsobenom banskou činnosťou.

Grant UK/57/2003
Prúdenie podzemnej vody v hydrogeologickej štruktúre Podzámčok (Soňa Kupčová)

Projekt je zameraný na hydrogeologický výskum režimu podzemnej vody v hydrogeologickej štruktúre Podzámčok a jej prúdenie. Pomocou vybraných metód (hydrometrovanie, termometria) bude možné lokalizovať a kvantifikovať množstvo podzemných vôd pritekajúcich do povrchových tokov cez skryté vývery a tiež množstvo povrchových vôd vstupujúcich do hydrogeologickej štruktúry. Izotopové analýzy umožnia získať výsledky prispievajúce k lepšiemu poznaniu obehu a režimu podzemných vôd v hydrogeologickej štruktúre Podzámčok.

Grant UK/66/2003
Modelovanie hydrogeochemických procesov v podzemných vodách Malých Karpát (Anna Adamusová)


Grant UK/98/2003
Mapa zraniteľnosti podzemných vôd pre oblasť krasovo-puklinových kolektorov Tisovského Krasu (Silvia Vojtková)


Grant UK/140/2002
Modelovanie prechodných kriviek konzervatívneho polutantu v nenasýtenej zóne (Jana Macháčková)

Kvantifikácia nenasýtenej zóny je dôležitým podkladovým údajom pri zostavovaní máp zraniteľnosti, pri vytyčovaní pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov, ale aj pri ochrane životného prostredia. Na Univerzite v Neuchâtel bol vyvinutý program VULK ako prostriedok na odhadovanie a verifikácie platnosti vnútornej zraniteľnosti. VULK je 1-D modelovací program na simuláciu procesov prebiehajúcich cez sériu kaskádovitých podsystémov. Je zostavený na kombináciu až 5 podsystémov s rozdielnymi charakteristikami (hrúbka, koeficient filtrácie, disperzia, pórovitosť, ...). Výsledky z modelu môžu byť použité pre kontrolu platnosti existujúcich váhovo-klasifikačných metód zostavovania máp zraniteľnosti ako sú: EPIK, PI, REKS (Jeannin et al., 2001).

Grant UK/74/2002
Simulácia prenosu látok z povrchovej do podzemnej vody (Anna Adamusová)

Pri realizácii projektu bude využité hydrogeochemické modelovanie, pomocou ktorého sa následne zostavia modely zmien chemického zloženia povrchovej vody infiltrujúcej do náplavov Torysy a Slavkovského potoka. Ako vstupné údaje budú použité staršie dostupné informácie, ktoré budú prehodnotené a zároveň doplnené novými dátami získanými terénnymi prácami (odbery sedimentov alúvia, povrchových a podzemných vôd). Získané modely prispejú k lepšiemu poznaniu prenosu látok z povrchovej vody do podzemnej a umožnia predpovedať správanie sa anorganických zložiek v priestore a čase pri využívaní vodných zdrojov na odbery pitnej vody.

Grant UK/78/2002
Vplyv odberov na prirodzený režim podzemnej vody na Neresnickej zlomovej línii (Soňa Kupčová)

Projekt sa zaoberá hydrogeologickým prieskumom režimu podzemných vôd na Neresnickej zlomovej línii. Cieľom projektu je určiť miesto a množstvo podzemnej vody, ktoré prúdi do povrchového toku a taktiež množstvo povrchovej vody, ktoré vstupuje do hydrogeologických štruktúr, pomocou viacerých metód (meranie výdatnosti, termometria). Výsledky z izotopových a chemických analýz nám pomôžu lepšie pochopiť obeh a režim podzemnej vody na Neresnickej zlomovej línii.

Grant UK/36/2001
Zistenie smerov prúdenia podzemných vôd infiltrovaných na severozápadných svahoch Devínskej Kobyly a určenie rozsahu a ciest migrácie znečistenia zo skládky odpadov v kameňolome Srdce (Natália Kadlečíková)

Cieľom projektu bolo zistenie smerov prúdenia podzemných vôd v oblasti Devínskej Kobyly. Na určenie smeru pohybu podzemnej vody boli v priľahlej oblasti použité vertikálne elektrické sondovanie a elektromagnetické merania. Na určenie skrytých výstupov bola meraná teplota vody a merná elektrická vodivosť. Zo vzoriek vôd boli analyzované izotopy, ako deutérium, 18O, SSO4, OSO4 a trícium po vykonaní izotopovej stopovacej skúške.

Grant UK/37/2001
Hodnotenie zraniteľnosti podzemných vôd Licinskej pahorkatiny (Jana Macháčková)

Cieľom projektu je zostrojenie mapy zraniteľnosti podzemných vôd, ktorá predstavuje najmä v oblastiach s krasovo-puklinovým typom priepustnosti horninového prostredia dôležitý zdroj informácií, ktoré môžu poslúžiť pri vytyčovaní pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov, ale aj pri ochrane životného prostredia, posudzovaní uskladňovania odpadov a pre prognózy využívania prírodných zdrojov. Vzhľadom na typ horninového prostredia je vhodné použiť metódu REKS, ktorá zohľadňuje štyri faktory: epikras, pôdny pokryv, infiltráciu a stupeň skrasovatenia.

Grant UK/38/2001
Prestup krasových vôd do tokov Rimava a Furmanec v hydrogeologickej štruktúre Tisovského krasu (Silvia Wiesengangerová)

Cieľom projektu bolo zistiť vzájomnú interakciu medzi podzemnou vodou a tokmi Rimava a Furmanec v hydrogeologickej štruktúre Tisovského krasu. Použitím geofyzikálnych metód (termometria, rezistivimetria) a meraním výdatnosti, bolo možné určiť miesto a množstvo podzemného odtoku do rieky.

Grant UK/3753/99
Kontaminácia vôd v štrkoviskách v oblasti Bratislavy (Renáta Fľaková)

Umelé jazerá predstavované štrkoviskami naplnených podzemnou vodou sú typickou črtou Bratislavy. Voda v štrkoviskách je špeciálneho typu a je oveľa viac ovplyvňovaná sekundárnou kontamináciou než podzemná voda, pretože má otvorenú vodnú hladinu. Výsledky monitoringu kvality ukazujú anorganickú a organickú kontamináciu vôd štrkovísk. Špeciálna analýza organických zložiek je dôležitá pre zhodnotenie kvality z pohľadu ochrany zdravia.

GRANTY PRIF UK:

Grant PRIF UK/3/2006 - Optimalizovanie hydrgeologických metód pri monitorovaní vplyvov z environmentálnych záťaží na prostredie paleogénu (Slavomír Mikita)
Environemntálne záťaže (napr. nezabezpečené skládky odpadov) pôsobením znečistenia ohrozujú kvalitu podzemnej vody v ich okolí. Pôsobenie znečistenia na podzemnú vodu bude závisieť od konkrétnych podmienok študovanej lokality. Prostredie paleogénu má v porovnaní s ostatnými geologickými regiónmi špecifické prejavy znečistenia, ktoré nie je možné sledovať všeobecne zaužívaným spôsobmi. Až vhodným výberom a aplikovaním optimálnych hydrogeologických postupov je možné získavať reprezentatívne informácie pre posudzovanie vplyvov znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

späť na úvod

Medzinárodné projekty

5 RP EU Projekt, EVK1-CT-2002-80023 – Analýza, syntéza a transfer vedomostí a nástrojov pre hodnotenie hydrologického sucha v európskej sieti – ASTHyDA (Miriam Fendeková, 2002-2004)
Významným prínosom projektu je vytvorenie európskej siete vedecko-výskumných a vodohospodársko-menežérskych organizácií s cieľom výskumu, analýzy a návrhu opatrení na zmiernenie dopadov hydrologického sucha. Hlavný výsledok a prínos riešenia projektu spočíva v napísaní a vydaní vysokoškolskej učebnice Hydrological drought, ktorá zároveň bude slúžiť ako metodická príručka pre vodohospodárske organizácie a vodohospodársky menežment. Tento cieľ bol vysoko hodnotený členmi oponentskej rady, hlavne predpokladanými užívateľmi produktu. Zároveň je zabezpečená spätná väzba medzi výskumom, prípravou vodohospodárskych odborníkov na vysokých školách a praxou.

FP6 Projekt 036946 – WATCH (Water and Global Change) (Miriam Fendeková, 2007­-2009)
Integrovaný projekt (WATCH) sa zaoberá skupinami zaoberajúcimi sa hydrológiou, vodnými zdrojmi a klímou v snahe analyzovať, kvantifikovať a predpovedať zložky súčasného a budúceho globálneho obehu vody a stavmi vodných zdrojov, stanovením ich nestálosti a objasnením celkovej citlivosti globálnych vodných zdrojov súvisiacich s hlavnými sociálnymi a ekonomickými sektormi. V rámci projektu WATCH sa bude analyzovať a opisovať súčasný globálny obeh vody, a to najmä príčiny vedúce k badateľným zmenám v extrémoch (suchá a povodne). Ďalej sa bude určovať, ako globálny obeh vody a jeho extrémy budú reagovať na globálne zmeny (zahŕňajúc uvoľnený skleníkový plyn a zmeny v zemskom pokryve). Ďalším cieľom projektu bude určiť spätné väzby v spojenom systéme vplývajúcom na globálny obeh vody. Projekt sa tiež bude zaoberať prognózovaniami využitím kombinácie spojených klimaticko-hydrologicko-krajinných modelov a problémami s nimi spojenými. Ďalšou úlohou projektu bude poskytnúť súhrnné kvantitatívne a kvalitatívne stanovenia a predpovede citlivosti vodných zdrojov, klímy a rizík pre 21. storočie. V rámci projektu bude nevyhnutná intenzívna spolupráca s kľúčovými vedúcimi výskumných skupín zaoberajúcich sa obehom vody a vodnými zdrojmi v USA a v Japonsku. Bude sa tiež intenzívne spolupracovať na rozšírení vedeckých výsledkov s hlavnými výskumnými celosvetovými programami (WCRP, IGBP) a na rozšírení praktických a aplikovateľných výsledkov s hlavnými vodnými zdrojmi a vodohospodárskymi platformami, a profesionálnymi celosvetovými organizáciami (WWC, IWA), a to v rozsahu 5 vybraných európskych povodí riek.

7RP XEROCHORE (An eXErcise to assess Research needs and pOlicy CHOices in aREas of drought) Grant agreement No. 211837, Theme 6 Environment (Including Climate Change), FP7-ENV-2007-1 (ENV.2007.1.3.3.3.) (Miriam Fendeková, 1.11.2008-30.4.2010)
Hlavnými cieľmi projektu Xerochore sú: syntéza poznatkov o minulých, súčasných a budúcich výskytoch sucha, zostavenie krátkodobej a dlhodobej vízie o potrebách smerovania výskumu v tejto oblasti, poskytnutie informácií o možných dôsledkoch sucha a návodu pre riadiacu sféru v oblasti plánovania, implementácie a scenárov, ďalšie rozširovanie a rozvoj siete pracovísk zaoberajúcich sa suchom, ktorá bola vytvorená ako časť European Drought Centre (EDC) na hodnotenie medzinárodného stavu výskumu v oblasti sucha (výskum prírodných systémov, ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov) a iniciovať dlhodobú platformu prostredníctvom partnerstva, ktoré by šírilo výsledky výskumu sucha vo výskumnej a rozhodovacej sfére, ako aj v širokej verejnosti s cieľom zintenzívniť komunikáciu medzi rôznymi vedeckými komunitami, odbormi, reprezentantmi vodohospodárskych organizácií, plánovačmi, analytikmi a rozhodujúcimi zložkami. Ciele budú dosiahnuté prostredníctvom dvoch pracovných stretnutí, a to Sucho & Prírodné systémy (klíma a hydrológia) a Sucho & Dopady.

späť na úvod

Iné projekty

PROJEKT APLIKOVANÉHO VÝSKUMU (MŠ SR):

Projekt VTP 25 – Stanovenie rizika kontaminácie okolia Sb, Au, S ložiska Pezinok a návrh na remediáciu: toxicita As a Sb, acidifikácia (Martin Chovan, 2002-2006)
Vplyvom banskej činnosti na životné prostredie v oblasti medzi Pezinkom a Pernekom sa zaoberalo niekoľko prác, urobených v posledných dvoch desaťročiach. Tieto práce mali hlavne charakter environmentálneho monitoringu a na základe ich výsledkov treba celé toto územie považovať za kontaminované s dopadmi ohrozujúcimi ľudské zdravie. Doterajšie výskumy ukazujú na kontamináciu vody, pôdy a riečnych sedimentov (niekoľkonásobne zvýšené obsahy oproti norme najmä toxického As a Sb, acidifikácia vôd) predovšetkým v širšej oblasti Sb, (Au), S ložísk Pezinok – Kolársky vrch a Pernek – Križnica. Acidifikácia prostredia sa zistila aj v oblasti starých baní na pyrit. Pre navrhovaný projekt bola zvolená oblasť Kolárskeho vrchu, kde kontaminácia ohrozuje životné prostredie v meste Pezinok a v jeho blízkom okolí a môže mať priamy vplyv na zdravie obyvateľstva. Vysoko toxické prvky As a Sb spôsobujú závažné ochorenia karcinogénneho charakteru. Navrhované práce vyžadujú detailné monitorovanie územia, komplexné štúdium transportu a formy prenosu toxických prvkov. Nebezpečie zamorenia územia sa dramaticky zvyšuje počas vzniku prívalových vôd. V rámci projektu bude stanovená plošná a hĺbková kontaminácia okolia ložiska a tiež širšieho okolia až po mestá Pezinok a Slovenský Grob. V rámci projektu bude vypracovaný geochemický a hydraulický model , ktorý umožní navrhnúť vhodné remediačné technológie.

PROJEKT ŠTÁTNEHO PROGRAMU VÝSKUMU A VÝVOJA (MVRR SR):

Úloha štátneho programu výskumu a vývoja č. 2003 SP 28/OSO 0066/000 00 00 – Vplyv geologických faktorov na kvalitu života, čiastková úloha 02 Hydrogeologické faktory (Zlatica Ženišová, 2003-2005)
Voda ej základnou a nenahraditeľnou podmienkou existencie života. Podmieňuje a významne ovplyvňuje charakter krajiny, jej osídlenia, hospodárstva, infraštruktúry a tiež podmienky života v konkrétnej oblasti. Je základom osobnej spotreby, poľnohospodárskej a priemyselnej výroby, výroby energie, rekreácie a pod. Voda svojimi kvantitatívnymi a kvalitatívnymi parametrami odráža chemické zloženie geologického prostredia a jeho antropogénne ovplyvnenie. Voda výrazne ovplyvňuje kvalitu života v každom regióne vlastnou prítomnosťou, množstvom (kvantitou) a kvalitou. Medzi dôležité hydrogeologické faktory, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života, patrí výskyt povodní a tiež zraniteľnosť podzemných vôd, ktoré boli témami čiastkovej úlohy Hydrogeologické faktory, riešenou Katedrou hydrogeológie PriF UK.

späť na úvod