• Obsah stránky
• O katedre

Vavrinec BÖHM Kvetoslava HYÁNKOVÁ Ladislav MELIORIS Peter NÉMETHY Zlatica ŽENIŠOVÁ

Doc. RNDr. Vavrinec Böhm, CSc. sa narodil dňa 1. 8. 1931 v Brezne, v malebnom prostredí stredného Slovenska pod hrebeňom Nízkych Tatier. Už počas štúdia geológie v rokoch 1950 až 1955 ho zlákali aplikácie geológie v inžinierskogeologickej praxi, čo sa prejavilo nielen v téme jeho diplomovej práce, ale aj v jeho ďalšom vedeckom smerovaní. Po ukončení štúdia nastúpil v roku 1955 na novo sformovanú Katedru inžinierskej geológie Fakulty geologicko-geografických vied Univerzity Komenského. Po rozšírení katedry o odbor hydrogeológia sa natrvalo upísal podzemnej vode a v roku 1977 sa stal jedným zo zakladajúcich členov Katedry hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Docent Vavrinec Böhm je jedným z nestorov slovenskej hydrogeológie, ktorý mal hydrogeologicky zrekognoskované celé Slovensko. Práve terénne mapovanie a terénny výskum boli jeho srdcovou záležitosťou. Svoj rodný kraj podrobne zmapoval pri zostavovaní základnej hydrogeologickej mapy Breznianskej kotliny v mierke 1 : 50 000. Na hydrogeologických exkurziách nás, svojich študentov, udivoval znalosťami o hydrogeologických faktoch a zaujímavostiach. Nebolo vari miesta, o ktorom by nevedel povedať niečo zaujímavé. Hydrogeologickým celkom, ktorý mu učaroval, a ktorému sa venoval dlhé roky, však boli stredoslovenské neovulkanity. Ďalšou oblasťou jeho výskumnej práce bolo hodnotenie agresívnych vlastností podzemných vôd. Jej výsledkom bol súbor účelových hydrogeologických máp agresívnych vlastností podzemných vôd v mierke 1 : 200 000 zostavený v spoluautorstve s kolegyňami z katedry v rámci „Prehľadných inžinierskogeologických máp Slovenska“. Zaujímal sa aj o históriu využívania bohatstva minerálnych vôd Slovenska a v rokoch 1987 – 1997 stál na čele Balneohistorickej sekcie pri Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV v Bratislave.
Dvere jeho kancelárie na katedre boli vždy otvorené pre študentov, ale aj pre všetkých kolegov, ktorí potrebovali pomôcť a poradiť sa o hydrogeologických otázkach. Aj po odchode do dôchodku nestratil kontakt so svojimi kolegami a študentmi, a svoje znalosti a dlhoročné skúsenosti odovzdával i zahraničným záujemcom, ku ktorým dlhé roky patrili holandskí študenti z Univerzity vo Wageningene.
V roku 2021 sa doc. RNDr. Vavrinec Böhm, CSc. dožil krásneho jubilea 90 rokov plný sily a optimizmu.

Dňa 6. augusta 2020 nás vo veku 86 rokov navždy opustila naša milá kolegyňa a priateľka Ing. Kvetoslava Hyánková, CSc. Narodila sa 18. mája 1934 v Bratislave, kde prežila celý svoj život. Po skončení gymnázia začala v roku 1953 študovať na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave a v roku 1956 prešla do Prahy na Vysokú školu chemicko-technologickú. Štúdium ukončila v roku 1958 v odbore Chémia a technológia vody a získala titul Ing. s diplomovou prácou pod vedením prof. Pittera.
Po skončení vysokej školy, v rokoch 1958 až 1965 pracovala v Západoslovenských energetických závodoch v Bratislave vo funkcii vedúcej vodného hospodárstva. Od roku 1965 pracovala na Katedre inžinierskej geológie a hydrogeológie, neskôr od roku 1977 na Katedre hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave ako pedagogická resp. vedecko-výskumná pracovníčka. Prácu na Prírodovedeckej fakulte UK ukončila v roku 1998. Počas pôsobenia na fakulte sa venovala pedagogickej činnosti a prispela k výchove celej generácie slovenských hydrogeológov v oblasti hydrogeochémie a ochrany vôd. Výsledkom jej systematickej práce a trpezlivého zbierania poznatkov z domácej, ale hlavne zahraničnej literatúry sú tri učebné texty, ktorých je autorkou resp. spoluautorkou: Hydrogeochémia – cvičenia (Hyánková 1982, Ženišová, Hyánková 1998), Vybrané kapitoly z hydrogeochémie (Hyánková, Melioris 1992), Základy hydrogeológie (Fendeková et al. 1995, 1997). K úspešným obhajobám doviedla vyše dvadsať diplomantov. Bola aj školiteľkou ašpirantov (doktorandov) vo vednom odbore 12-02-09 Hydrogeológia. Spolu s prof. Muchom významnou mierou prispela k zavedeniu výpočtovej techniky do vyhodnocovania hydrogeochemických údajov na Katedre hydrogeológie.
Náplňou jej vedecko-výskumnej práce bol hydrogeochemický výskum orientovaný hlavne na procesy tvorby chemického zloženia podzemných vôd a hodnotenia ich kvality. K najvýznamnejším prínosom pre hydrogeologický a inžiniersko-geologický výskum a prax patrí rozpracovanie metodiky hodnotenia agresívnych vlastností podzemných vôd, čo bolo podkladom pre dizertačnú prácu Agresívne vlastnosti podzemných vôd SR. Ďalším významným prínosom je riešenie vplyvu infiltrácie povrchovej vody na kvalitu vôd riečnych náplavov. Podieľala sa na tvorbe hydrogeologických a hydrogeologických máp v mierke 1 : 200 000 a tiež hydrogeologických máp v mierke 1 : 50 000 (Zvolenská kotlina, Breznianska kotlina). K ďalším témam vedecko-výskumnej práce patrí tvorba chemického zloženia a ochrana minerálnych vôd „levickej žriedelnej línie“, stopové prvky v minerálnych vodách SR, intenzifikácia vodárenských zdrojov (Pohronský skupinový vodovod, povodie Torysy). Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikovala vo viac ako 50 domácich a zahraničných publikáciách a vo viac ako 50 vedecko-výskumných správach. Je spoluautorkou Geologického slovníka, časť Hydrogeológia (1998). Svoju odbornú erudíciu a skúsenosti využila aj ako dlhoročná členka Komisie pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd MŽP SR. Na jej podnet bola založená v roku 1995 tradícia vedeckých seminárov Hydrogeochémia, poriadaných pravidelne od roku 1995, ktoré prerástli do vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou.
Za pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť jej bola udelená v roku 1984 Strieborná medaila PriF UK a v roku 1989 Medaila mesta Bratislavy. Ing. Kvetoslava Hyánková, CSc. svojou pedagogickou a vedecko-výskumnou prácou veľkou mierou prispela k rozvoju hydrogeochémie na Slovensku a dodnes svojich žiakov inšpiruje.
Naša Kvetka Hyánková bola predovšetkým veľkým človekom, priateľkou a tútorkou, vždy ochotná pomôcť, poradiť a v tichosti hľadieť na úspechy svojich žiakov. V istom zmysle predbehla svoju dobu, jej vízie sa naplnili, ako jedna z prvých poukázala na aktuálnosť sledovania organických látok vode, na špecifickosť hodnotenia podzemných vôd v aluviálnych náplavoch, ako aj na význam oxidu uhličitého pri formovaní vôd v našich podmienkach.

Milá Kvetka, navždy zostaneš v našich srdciach a v našej mysli, nikdy na Teba nezabudneme. Česť Tvojej pamiatke!

V mene kolektívu Katedry hydrogeológie PriF UK
doc. RNDr. Renáta Fľaková, PhD.

Dňa 6. 10. 2007 navždy dotĺklo srdce prof. RNDr. Ladislava Meliorisa, DrSc., významného vedca, obľúbeného učiteľa a skvelého človeka, významného, doma i v zahraničí uznávaného odborníka v oblasti hydrogeológie. Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc. sa narodil 20. 8. 1934 v Trnave. Po absolvovaní štátneho gymnázia študoval v rokoch 1953 – 1958 na Fakulte geologicko-geografických vied UK – špecializáciu inžinierska geológia a hydrogeológia. Svoju odbornosť si ďalej prehlboval v rámci ašpirantúry v Moskve u prof. A. M. Ovčinikova. Vedecko - pedagogická kariéra prof. Meliorisa na PriF UK začala menovaním za docenta v roku 1972. V roku 1981 sa stal profesorom vo vednom odbore hydrogeológia, ako prvý profesor hydrogeológie na Slovensku vôbec.

Výsledky rozsiahlych výskumných prác mu ďalej umožnili v roku 1982 obhájiť doktorskú dizertačnú prácu na tému Podzemné vody kryštalinika Západných Karpát a získať titul DrSc. Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil na PriF UK 43 rokov (1958 – 2001). Prednášal ťažiskové predmety, ako sú regionálna hydrogeológia, hydrogeochémia, podzemné vody a ich prieskum, minerálne vody a i.). Vychoval množstvo absolventov a takmer dve desiatky ašpirantov a doktorandov.

Ako pedagóg pôsobil aj v zahraničí, a to v rokoch 1966 – 1969 na Univerzite v Satiagu de Cuba a neskôr na univerzitách v Madride, Mexiku a Jordánsku.

Významnú časť svojho života venoval riadiacej a organizačnej práci. Na PriF UK pôsobil v rokoch 1973 – 1976 vo funkcii prodekana pre vedu a výskum, v rokoch 1980 – 1983 zastával funkciu dekana PriF UK, prorektorom UK pre vedu a výskum bol v rokoch 1983 – 1985, a v období rokov 1985 až 1990 bol rektorom Univerzity Komenského, kde sa významnou mierou zaslúžil o dostavbu Prírodovedeckej fakulty.

Prof. Melioris bol hlavným iniciátorom zriadenia samostatnej Katedry hydrogeológie na PriF UK, a v rokoch 1977 až 1980 bol jej prvým vedúcim. Takto koncom sedemdesiatych rokov už hydrogeológia predstavovala samostatný vedný odbor na UK. Počas svojho pôsobenia na katedre venoval prvoradú pozornosť rozvoju základného výskumu, vypracovaniu metodík hydrogeologického výskumu a tvorbe učebnej literatúry.

Jeho rozsiahla vedeckovýskumná činnosť bola orientovaná do troch hlavných oblastí, a to tvorby metodík výskumu a prieskumu puklinových podzemných vôd kryštalinika horských oblastí, ako aj hydrogeochémie. Významný je aj jeho prínos k riešeniu genézy a režimu minerálnych vôd. Jeho srdcovou záležitosťou boli minerálne vody Levickej žriedelnej línie, ktoré sa stali predmetom jeho celoživotného bádania, ďalej, okrem iných, riešenie hydrogeologických problémov minerálnej vody Mitická a minerálnej vody Maštinská.

Výsledky jeho bádania odzrkadluje bohatá publikačná činnosť, bol autorom a spoluautorom 150 vedeckých a odborných prác, stoviek recenzií, posudkov a návrhov.

Činnosť profesora Meliorisa, ako hydrogeológa bola naozaj mnohostranná. Pracoval v rôznych vládnych, rezortných a akademických radách a komisiách. Podieľal sa na príprave a založení Slovenskej asociácie hydrogeológov. Bol hlavným iniciátorom založenia odborného časopisu Slovenskej asociácie hydrogeológov „Podzemná voda“ a do roku 2004 bol predsedom Redakčnej rady tohto časopisu.

Bohaté vedecké, odborné a organizačné schopnosti v oblasti minerálnych vôd ho ani po odchode na dôchodok nenechali nečinným. V roku 2002 ho minister zdravotníctva vymenoval za riaditeľa Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR. V tejto funkcii pôsobil do roku 2006. Celoživotné skúsenosti a vedomosti odovzdával ako poradca ministra zdravotníctva pre kúpeľníctvo a žriedla. Kúpele, pramene, žriedla, minerálne vody – to je problematika, v ktorej bol prof. Melioris takpovediac – priekopníkom: bol tvorcom prvého kúpeľného zákona a príslušných šiestich legislatívnych predpisov. Spolupracoval so všetkými kúpeľníckymi a žriedelníckymi organizáciami Slovenska, nešetril čas ani svoju energiu a poznali sem ho aj ako predsedu a člena Štátnej kúpeľnej komisie a Komisie pre cestovný ruch na ministerstve hospodárstva, ako predsedu Komisie pre klasifikáciu množstiev podzemných vôd pre ministerstvo životného prostredia.

Za výsledky svojej práce dostal viacero ocenení a vyznamenaní (zlatú medailu UK, Prémiu Literárneho fondu SR za učebnice, Striebornú plaketu Dionýza Štúra SAV za prínos do rozvoja prírodných vied ai.).

Na prof. Meliorisa, budeme spomínať ako na vynikajúceho učiteľa, významného vedca, excelentného organizátora v riadiacich funkciách a tiež ako na človeka, ktorý vďaka svojim odborným a organizačných schopnostiam vedel spájať ľudí a viesť ich k prospešným cieľom pre slovenskú hydrogeológiu.

Česť jeho pamiatke!

Doc. RNDr. Peter Némethy, CSc. sa narodil 31. 1. 1943 v Martine. Jeho budúcu profesionálnu orientáciu naznačilo už štúdium na Priemyselnej škole baníckej a geologickej, kde úspešne študoval v rokoch 1957 – 1961. Po maturite sa zamestnal na Geologickom prieskume n. p. Žilina, úsek Bratislava, kde pracoval ako kolektor. V roku 1962 nastúpil na vysokoškolské štúdium na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne absolvoval v odbore Geológia v roku 1967. Po ukončení štúdia nastúpil v roku 1968 na internú ašpirantúru na Katedru inžinierskej geológie a hydrogeológie. V rokoch 1971 – 1977 pracoval ako odborný geológ na IGHP Žilina, závod Bratislava. Na Prírodovedeckej fakultu UK získal v roku 1972 titul RNDr. Kandidátsku dizertačnú prácu na tému Vybrané príklady fyzikálneho modelovania v hydrogeologickej praxi obhájil v roku 1977. V roku 1978 nastúpil na novo sa formujúcu Katedru hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej venoval celú svoju ďalšiu profesionálnu kariéru až do odchodu na zaslúžený odpočinok v roku 2006. V rokoch 1978 – 1994 pracoval na pozícii vedeckého pracovníka, v rokoch 1994 – 2006 ako pedagogický pracovník. Vedecko-pedagogickú hodnosť docenta získal v roku 2003. V rokoch 1996 – 2004 bol zástupcom vedúcej Katedry hydrogeológie.
Ako pedagóg svoje bohaté skúsenosti odovzdával a dodnes odovzdáva mladej generácii. Viedol ťažiskové predmety hydrogeologického zamerania, najmä Hydrauliku podzemných vôd, Metódy hydrogeologického výskumu a prieskumu, Vodárenstvo, Výpočet zdrojov a zásob podzemných vôd či Právne predpisy v geológii. Viedol kurzy hydrogeologického mapovania, terénne cvičenia, aktívne sa podieľal na organizovaní hydrogeologických exkurzií pre zahraničných študentov. Vychoval absolventov vo všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia, a to: 1 bakalára, 27 diplomantov a 3 doktorandov.
Jeho vedeckú aktivitu dokumentuje riešenie grantových projektov, 2 domáce monografie, 3 vysokoškolské učebné texty, 20 článkov v zahraničných a domácich vedeckých periodikách, 32 pozvaných, resp. publikovaných prednášok na zahraničných i domácich vedeckých podujatiach. Odbornú aktivitu doc. RNDr. Petra Némethyho, CSc. presvedčivo dokazuje viac ako 60 projektov, oponovaných čiastkových a záverečných správ, tri odvetvové normy, vysoký počet odborných posudkov na správy úloh výskumu a prieskumu, ale aj na vedecké publikácie, bakalárske, diplomové, dizertačné či habilitačné práce. Z ťažiskových problémov, ktorým sa venoval počas svojej profesionálnej kariéry, patria najmä úlohy v oblasti kvantitatívnej hydrogeológie. Boli to práce zamerané na optimalizáciu využívania vodných zdrojov, analýzu reálnych i potenciálnych antropogénnych zásahov na tvorbu, režim a využívanie zdrojov podzemných vôd, ako aj vplyv sucha na využiteľné množstvá podzemných vôd. Prínos pre rozvoj hydrogeológie predstavujú aj vypracované metodické postupy pre návrhy vytyčovania ochranných pásiem zdrojov podzemnej vody.



Dlhé roky pôsobil ako člen Komisie pre klasifikáciu zásob (KKZ) pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky. Hydrogeologická verejnosť oceňuje aj jeho prínos pri činnosti Slovenskej asociácie hydrogeológov, ktorú aj navonok, od r. 2001, reprezentuje ako jej prezident, ako aj jeho pôsobenie v UGAS-e a v Redakčnej rade časopisu Podzemná voda.
Ocenením dlhoročnej pedagogickej činnosti a prínosu doc. RNDr. Petra Némethyho, CSc. k rozvoju vedného odboru bola Cena Dmitrija Andrusova, ktorú mu pri príležitosti jeho životného jubilea v roku 2013 odovzdal dekan fakulty na návrh Geologickej sekcie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Doc. RNDr. Peter Némethy, CSc. je nielen dlhoročným významným pedagógom a vedecko-výskumným pracovníkom v odbore Hydrogeológia, ale najmä človekom skromným, pracovitým, spoľahlivým, zodpovedným, galantným a vždy ochotným pomôcť.

Dňa 17. 8. 2019 nás po ťažkej chorobe navždy opustila prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. Zlatica Ženišová sa narodila 11. 11. 1953 v Šahách. Stredoškolské vzdelanie ukončila v roku 1973, v rokoch 1973 – 1978 študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a stala sa absolventkou odboru geológia, so špecializáciou Inžinierska geológia a hydrogeológia. V roku 1984 získala titul RNDr., v roku 1999 získala hodnosť philosophie doctor (PhD.) a v roku 2002 vedecko-pedagogickú hodnosť docentky v odbore Hydrogeológia. V roku 2014 bola vymenovaná prezidentom SR za vysokoškolskú profesorku vo vednom odbore Inžinierska geológia.

Celá profesionálna kariéra doc. RNDr. Zlatice Ženišovej, PhD. je spojená s Katedrou hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, kde pôsobila od roku 1978. Ako pedagóg samostatne viedla, a podieľala sa na vedení 14 povinne voliteľných, a výberových predmetov. V rámci pedagogickej činnosti viedla predmety Hydrogeochémia 1, Hydrogeochémia 2, Minerálne vody, Vplyv skládok a odkalísk na geologické prostredie a i. Do pedagogického procesu zaviedla nové predmety (Regionálna hydrogeochémia, Monitoring kvality prírodných a odpadových vôd, Zraniteľnosť hydrogeologických celkov Slovenska a iné). Bola vedúcou 11 bakalárskych, 30 diplomových a 4 dizertačných prác, konzultantkou rigoróznych prác a prác ŠVK. Je autorkou, resp. spoluautorkou vysokoškolskej učebnice a troch učebných textov. Podieľala sa na všetkých pedagogických aktivitách spojených s bakalárskym, magisterským a doktorandským stupňom štúdia, bola členkou štátnicových komisií a odborovej komisie doktorandského študijného programu Inžinierska geológia v študijnom odbore 4.1.26 Inžinierska geológia. V rokoch 2002 až 2008 bola členkou komisie pre ŠVK na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej aj "PriF UK"), v rokoch 2002 – 2013 bola vedúcou Katedry hydrogeológie PriF UK. Bola taktiež členkou odborovej komisie doktorandského študijného programu Environmentálna fyzika v študijnom odbore 4.1.2 všeobecná fyzika a matematická fyzika v 3. stupni vysokoškolského štúdia na Fakulte fyziky, matematiky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Bola členkou skúšobnej komisie pre štátne doktorské skúšky a členkou Komisie pre obhajoby dizertačných prác na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Ťažisko jej vedeckého výskumu spočívalo v riešení problémov hydrogeochémie prírodných vôd a kontaminačnej hydrogeológie. Jej vedecký výskum bol orientovaný na: (1) Tvorbu a zmeny chemického zloženia podzemných vôd v aluviálnych náplavoch a ich ochranu, (2) Hodnotenie antropogénnych vplyvov na kvalitu hydrosféry v urbanizovanom území, (3) Zraniteľnosť podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch, (4) Znečistenie podzemných vôd z banskej činnosti, (5) Chemické zloženie krasových vôd a ich ochranu. Je autorkou, resp. spoluautorkou 3 vedeckých monografií, 10 zahraničných karentovaných a 3 nekarentovaných publikácií, 3 vedeckých prác v časopisoch registrovaných v databázach Web of Science a SCOPUS, 50 domácich nekarentovaných publikácií, a približne 70 pozvaných, resp. publikovaných príspevkov na zahraničných a domácich vedeckých konferenciách. Bola zodpovednou riešiteľkou a spoluriešiteľkou domácich projektov (VEGA, APVV, MVTS) a dvoch zahraničných projektov (PHARE, IAEA). Riešila mnohé úlohy pre prax, a to najmä mapy kvality prírodných vôd, metodiky zostavenia mapy zraniteľnosti a mapy ohrozenia podzemných vôd pre oblasť kvartérnych kolektorov s medzizrnovou priepustnosťou, hodnotenie kvality podzemných vôd pre oblasť Markhah (Jemen), hodnotenie stopových prvkov v minerálnych vodách Slovenska, práce na zabezpečení a intenzifikácii vodárenských zdrojov pitných vôd pre Prešov, Košice, Nemšovú, Zvolen či Banskú Bystricu.
Prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. bola nadšenou propagátorkou hydrogeologického poznania na domácej i zahraničnej pôde. Na Slovensku absolvovala prednášky pre študentov Strednej odbornej školy záhradníctva Gustáva Čejku v Malinove (2007), pre 8. ročník Základnej školy v Hrušove (2009), pre turistický klub a obyvateľov obce Čelovce (2009), resp. pre Banský spolok a obyvateľov obce Čučma (2009). Z medzinárodného hľadiska prispela k šíreniu dobrého mena slovenskej pedagogiky prednáškovými pobytmi v rámci programu ERASMUS na Karlovej Unvierzite v Prahe (2002, 2009), Sliezskej univerzite v Katoviciach (2006), Technickej univerzite v Ostrave (2006), na STU Bratislava (2011). Organizovala a viedla veľmi úspešné medzinárodné študentské výmenné exkurzie, v spolupráci s Technickou univerzitou v Lyngby (Dánsko), v rokoch 1996 až 2010.

Prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. bola členkou mnohých domácich i zahraničných profesných organizácií a združení, členkou redakčných rád časopisov AGEOS a Podzemná voda, členkou Komisie pre klasifikáciu množstiev podzemných vôd MŽP SR, odbornou hodnotiteľkou projektov (VEGA, APVV, MŽP SR). S účinnosťou od 1. 2. 2018 sa prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. stala predsedníčkou redakčnej rady časopisu Podzemná voda, ktorá si pod jej vedením predsavzala zlepšiť spôsob komunikácie pri recenznom konaní a klásť dôraz na etické normy a ich dodržiavanie recenzentmi, ale aj autormi. Na prvom riadnom zasadaní, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 2018 redakčná rada prijala dokument „Etické princípy a pravidlá publikovania v časopise Podzemná voda“ a prijala aj úpravy v „Pokynoch pre autorov“ pre publikovanie v časopise Podzemná voda. Bola dlhodobou členkou Slovenskej asociácie hydrogeológov (ďalej aj "SAH") a od roku 2002 aj členkou výboru SAH. Bola členkou Slovenskej geologickej spoločnosti a do roku 2017 aj členkou Medzinárodnej asociácie hydrogeológov "International Association of Hydrogeologists".

Kvalitná dlhoročná práca v oblasti hydrogeológie a hydrogeochémie sa pretavila aj do niektorých ocenení. V roku 2009 prof. RNDr. Zlatica Ženišová, PhD. získala Medailu Slovenskej asociácie hydrogeológov za zásluhy o rozvoj hydrogeológie a za vzdelávaciu činnosť v oblasti hydrogeológie. V roku 2011 ako editorka vedeckej monografie Hydrogeologické sucho získala od Literárneho fondu Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2010, v kategórii prírodné a technické vedy za dielo. Čestné uznanie ministra životného prostredia SR za mimoriadne výsledky v oblasti geológie a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie získala v roku 2014. A napokon na zasadaní Vedeckej rady PriF UK dňa 21. 6. 2019 jej dekan fakulty odovzdal "Medailu PriF UK" za celoživotné dielo.

V neposlednom rade považujeme za potrebné vyzdvihnúť povahové a morálne vlastnosti prof. RNDr. Zlatici Ženišovej, PhD. Poznali sme ju ako kolegyňu a priateľku ochotnú v každej situácii pomôcť, poradiť a nasmerovať. Odišla uprostred práce a plánovala dokončiť rozpracované publikácie. Nikdy sa nestratí z našej mysle a bude nám navždy inšpiráciou.

Česť jej pamiatke!

V mene kolektívu Katedry hydrogeológie PriF UK
doc. RNDr. Renáta Fľaková, PhD.